Sólistka s nezameniteľným hlasovým potenciálom, dáma pesničkárka, experimentátorka, no zároveň nesporná hudobná detailistka Zuzana Navarová prichádza s albumom Jako Šántidéví. "Barvy všecky", ktorými vyfarbila svoju ostatnú platňu v roku 2001, sa teraz dostávajú do ešte pestrejšieho odtieňa španielskeho slnka...
Navarovej sa stále darí objavovať nepočuté polohy svojho bohatého hlasu a zároveň s ľahkosťou vytvárať pôdu pre sprievodnú kapelu. Rytmy sa striedajú rovnako sviežo, ako sa strieda rómčina s češtinou, španielčinou či hebrejčinou. "Na sako murš si so kolopo phiravel / kdo má klobouk, ještě není chlap / na sako murš si so kolopo phiravel / tak já jdu dom' a ty se dobře bav," spája Navarová vo svojich veršoch češtinu a rómsky jazyk, oveľa odvážnejšie a výraznejšie ako v minulosti. Samozrejme, album má najviac spoločného s predchádzajúcou platňou Barvy všecky, na ktorej pesničkárka rovnako spolupracovala so skupinou KOA - klaviristom a hráčom na akordeóne Máriom Bihárim, gitaristom Omarom Khaouajom, kontrabasistom Františkom Rabom a bubeníkom Camilom Callerom.
Cédečko otvára temperamentná a spevná Marie ("Máááriee, hoď sem cihlu / má se vracet / tráá ra ta ta," budete si pospevovať spolu s refrénom), upozorňujúca nielen na spomenuté "ďalšie" desiatky objavených rytmov a súzvukov nástrojov, ale aj na využitie inštrumentalistov na speváckom poli. Khaouaj, Caller aj Raba oduševnene spievajú v zbore, čím sa ich spoločná hudba ešte viac približuje k temperamentu Navarovej obľúbených kultúr. Treba však dodať, že v niektorých slaďákoch, ktorými sú rezké skladby poprekladané, sa Navarová približuje k predchádzajúcemu albumu, čím vzniká dojem "to som už počul". Neznamená to však, že nejde o príjemné melódie, len už neznejú tak čerstvo (Orlice, Do nebes, Pokojný a jasný). Ďalšie vypaľovačky však až nápadne svetielkujú - napríklad Cesta dom' s krásne autentickým textom "Tahleta písnička má jenom čtyři sloky / a ta třetí sloka vůbec nelhala / protože napadla mě jenom na tři kroky / blátem cestou od Karla Plíhala". Aj nasledujúca pieseň - Svátek má Žofie - stojí za zmienku, počuť v nej totiž krásnu akordeónovú hru Mária Biháriho. Tento muzikant, mimochodom majster Európy v atletike v žiackej kategórii, dostáva na albume priestor aj sólovo. Kým na predošlom albume spevácky vynikol vlastne len v dvoch piesňach (Soske a Kamínek), na Jako Šántidéví sa s ním stretávame viackrát - v piesni Jarná si vystačí s klavírom a perkusiami, skladba E drabára, ponorená do ponurejšej nálady, vyčnieva výrazným Biháriho speváckym prejavom, v ktorom strieda rómčinu s rodnou slovenčinou.
V závere albumu sliepňa bluesovka Zatím hodně pus s textom "Je mi fajn a je mi skvěle / zdravý duch je v zdravém těle / jděte všichni... někam jinam / a mě nechte, já se přidám". Navarová v nej len ďalší raz zdôrazňuje svoju vtipnú hru so slovami, nápaditosť a energiu.
Jako Šántidéví sa bude vynímať nielen vo vašej fonotéke, ale aj v CD prehrávači. Niekedy budete mať, hádam, chuť len na veselé a rýchle piesne, inokedy zas na zasnívané či smutnejšie balady. Dávkovanie rytmov a farieb, ktoré sa z Navarovej hudby šíria, však máte pevne vo svojich rukách.



Psáno pro Folk.sk 14.4.2004
Matej Lauko
www.folk.sk