Nejeden úspešný hudobník hrá roky to isté a hovorí tomu štýl. A na druhej strane sú zasa muzikanti, pre ktorých je hudba cestou, prostriedkom hľadania a skúšania. K tým druhým patrí aj Zuzana Navarová a jej doterajšia hudobná dráha sa dá rozdeliť do minimálne troch odlišných kapitol nazvaných podľa názvov jej skupín - Nerez, Tres a KOA.
Aj keď jej meno je pre mnohých ešte stále neodmysliteľne spojené so slávnou nerezovskou érou, dnešná Zuzana Navarová je už kdesi celkom inde. Niekdajšia atmosféra skupiny Nerez a najmä tresovská latino- či hispánskoamerická inšpirácia ustúpila výrazne do úzadia a Zuzana Navarová & KOA ju momentálne nachádzajú v úplne odlišných svetoch.
Ak predchádzajúci album Barvy všecky svojím názvom vyjadroval hudobnú pestrosť a neohraničenosť, v prípade albumu "Jako Šántidéví" to platí dvojnásobne, pretože k už osvedčenému mixu folku, šansónu, rómskeho a kvázi staropražského mestského folklóru pribudli nové odtiene a polohy - klezmer, country či blues. Samozrejme, netreba hneď predpokladať, že budeme počuť klasickú dvanástku alebo bluegrass - pre Navarovú je hudba a štýlové priehradky len priestorom, kde sa môže hrať, a ona túto možnosť využíva s chuťou. Tak ako v hudbe aj v textoch si vytvára vlastný svet. Nerozpráva príbehy ani nešíri posolstvá, ale viac než s obsahom pracuje so zvukomaľbou, hrá sa so slovami, s ich zvukom. S nadhľadom vedľa seba ukladá hovorové obraty a slovné spojenia a to, čo by u iného speváka pôsobilo nepatrične či vykonštruovane, u Navarovej sa stáva kolážou, mozaikou, ktorá má navodiť - a aj navodzuje - istý pocit. Zrazu neprekáža, že napríklad v piesni "Vřelé díky z pupku" sú vedľa seba dadaisticky naskladané obraty a slová v jidiš - hudobne i slovne je to klezmer ako vyšitý, lenže iný, navarovský.
Výborného partnera si Zuzana našla v osobe Mária Biháriho. Ten sa na platni i na koncertoch prejavuje nielen ako neoceniteľný multiinštrumentalista, ale aj ako osobitý spevák a skladateľ. Do hudby vniesol rómsky prvok, siahajúci od rom-popu až po takmer autentický folklór a to, že vďaka nemu popri češtine a kečuánčine na platni zaznie aj slovenčina, je len ukážkou, koľkými farbami môže žiariť Bohyňa mieru (Šántidéví).



Psáno pro Sme.sk 3.2.2004
Miloš Janoušek
Stránka s článkem: kultura.sme.sk/clanok.asp?rub=kult_hudba&cl=1252475
www.sme.sk