Zuzana Navarová sa stala známou speváčkou už v osemdesiatych rokoch, keď spolu so Zdenkom Vřešťálom a Vítom Sázavským pôsobila v legendárnej skupine Nerez. Tá začala hrať v roku 1979 a v roku 1994 sa nadobro rozpadla. Z. Navarová sa vydala na sólovú dráhu a jej spoluhráči pokračovali ako Neřež. Presné okolnosti rozpadu kapely nie sú verejnosti dodnes presne objasnené. Zdá sa, že aj keď dnes sa už vzťahy medzi bývalými členmi Nerezu oteplili, stále prevažuje odstup. Nielen o tomto je rozhovor, ktorý so Zuzanou Navarovou spravil Prešovský denník Korzár pred jej vystúpením na prešovskom Festivale dobrej hudby - Sigord 2002.

V Prešove ste neboli veľmi dlho. Naposledy snáď ešte s Nerezom, koľko je tomu?
Priznám sa, že to nedokážem ani spočítať. Pamätám si, ako vyzerala šatňa tam, kde sme hrali, ale je to už fakt dávno.

Zato vaši bývalí kolegovia, ktorí sa dnes volajú Neřež, chodia do Prešova možno aj dvakrát, trikrát ročne. Čím to je, že oni sú tu tak často a vy vôbec?
Ťažko povedať prečo. Neviem. Každopádne im to závidím.

Vraveli, že znovu trochu spolupracujete. Aj ste niekde zahrali...
Usporiadali sme zopár spoločných spomienkových koncertov v minulom roku. Myslím, že tým to máme na niekoľko rokov vybrané a teraz zase chvíľu budú oni hrať to svoje a my tiež. Pesničky si nepožičiavame, ani si ich vzájomne nepíšeme. Pravdou je, že som napísala dve pesničky pre pani Marii Rottrovou, ktorej zhodu okolností Zdeněk Vřešťál produkoval platňu, ale ja som ich pani Rottrovej ponúkla ešte predtým, než som vedela, že to Zdeněk bude robiť. Teda išlo skôr o náhodu.

Ako hodnotíte ich terajšiu tvorbu?
To mi vôbec neprináleží. Nebudem ju hodnotiť, nehodnotila by som nikoho tvorbu.

Prejdeme k vašej tvorbe. Prešli ste viacerými žánrami, latinou, rómskou hudbou, vrátili ste sa k českým textom. Čomu sa momentálne venujete?
Ešte pred dvoma rokmi sme hrávali spolu s našim kamarátom z Kolumbie Ivanom Gutiérrezom, takže sme hrali veľkú časť repertoáru v španielčine. No medzitým sa Ivan odsťahoval do Madridu a my sme zostali ako kapela samí Pražania, aj keď sme trochu čudní Pražania. Preto som musela postaviť z veľkej časti nový repertoár pre kapelu. Pre mňa to znamenalo návrat k textovaniu v češtine. Aj keď nie výlučne. Našťastie, Mário Bihári začal písať pesničky, takže aj rómčina sa tam vyskytuje.

Chodievate často hrávať vonku, mimo Českej republiky a Slovenska?
Priznám sa, že aj napriek tomu, že sme mali niekoľko takýchto plachých ponúk mali, tak dávame prednosť hraniu v Čechách a na Slovensku, lebo tu nám ľudia rozumejú a je to ďaleko veselšie hranie.

Poslednú otázku mi pošepkal jeden kolega, ktorý s vami kedysi v Prešove robil rozhovor. Vraj ste nechceli hovoriť o nejakom zájazde na Kubu. Prečo máte z neho zlé spomienky?
No, to bol taký nevydarený zájazd (smiech). Vlastne som takéto zájazdy na Kubu zažila dva. Vždy to bolo organizované Ústredným výborom Socialistického zväzu mládeže a to, myslím, ledačo vysvetľuje.