Spévačka Zuzana Navarová sa vďaka Tai-chi dávno nerozčúlila
Speváčka Zuzana Navarová sa zviditeľnila najmä v skupine Nerez (v súčasnosti Neřež) a odvtedy sa s ňou táto nálepka vlečie, i keď už v tejto kapele nepôsobí. Košičania ju mohli asi pred rokom vidieť vystupovať naživo na festivale Košická pohoda, kde ju doprevádzal gitarista Iván Gultiérez. Ten si však zbalil ´švestky´ a odsťahoval sa do Madridu. Na nedávnom košickom koncerte v M-klube diváci tlieskali Zuzane a jej neúplnej skupine Koa, ktorú okrem nej tvorili Mário Bihári (akordeón, klavír, klarinet, spev) a Omar Khaoai (gitara). Kontrabasista František Raba a perkusionista Camilo Caller sa údajne nevošli do kupé vo vlaku. Po vystúpení sa s nami Zuzana ochotne porozprávala.

Je známe, že máte rada latinskoamerickú hudbu, nechávate sa ňou inšpirovať, no nielen ňou. Pri niektorých vašich piesňach mi prišiel na um majster tanga, nebohý Astor Piazzolla...
Á, to musím povedať Máriovi. Ten bude rád. Mne sa stále páčilo toto hudobné sfarbenie v spojení gitary a akordeónu. Prvý raz mi napadla myšlienka dať dohromady takúto kapelu ešte pred rokmi, keď som bola v Ríme na koncerte talianskej speváčky Gabrielly Ferri a tá mala skupinu veľmi podobného zloženia ako naša. My však máme omnoho zaujímavejšie pesničky (smiech).

Váš spev a niektoré melódie mi taktiež trošku pripomenuli poľskú speváčku Basiu...
Počula som ju raz v živote kedysi dávno. V každom prípade to beriem ako poklonu, lebo jej výraz sa mi páčil.

Máte v repertoári skladby, v ktorých počuť rôzne jazyky, od rômštiny, cez španielčinu, resp. portugalčinu, hebrejčinu a tibetčinu...
Áno, dokonca používam aj jedno maďarské slovo ´nemtudom´.

Navyše sa zaoberáte cvičením tai-chi. Pôsobíte veľmi kľudným dojmom. Ovplyvňuje vás to pri tvorení?
Tai-chi ovplyvňuje človeka nielen v hudbe. Skúste ho cvičiť a tiež budete v pohode.

Ani si vás neviem predstaviť rozčúlenú...
Musím povedať, že už dlho som nebola rozčúlená. Na to radšej zaklopem na drevo.

Nestane sa vám, že vás niečo nahnevá a vy to potom v sebe udusíte?
To sa práve nesmie. Človek musí byť naladený tak, aby ho skrátka nikto nerozčúlil. Ak by ste v sebe dusili hnev a navonok pôsobili kľudne, mohlo by to spôsobiť vážne ochorenia.

Navštívili ste Tibet?
Nie, bola som asi mesiac v Číne. Dostať sa do Tibetu nie je také jednoduché.

Viete si predstaviť, že by ste tam žili?
V Číne by som asi nejaký čas vydržala. Po mesiaci som si celkom zvykla, i keď kultúrny náraz bol značný, ale myslím si, že som sa, vďakabohu, našla v Čechách a konečne som sa tam začala cítiť ako doma. Je to istotne prospešnejšie ako niekde v zahraničí.

Sú pre vás východné kultúry niečím blízke?
Je to pre mňa veľké prekvapenie, ale určite áno.

A čo rómska kultúra?
Páčia sa mi rómske piesne a hudba, kamarátim sa s Věrou Bílou a jej kapelou Kale. Mário je Róm, rodák z Bratislavy a je naším veľmi blízkym priateľom... Ale po rómsky rozprávať neviem.

Mnoho ľudí si vás stále spája so skupinou Nerez. Iste vám už mnohokrát položili otázku, či by bol možný váš návrat do kapely...
Záleží na tom, čo si kto pod tým predstavuje. Na dlhšie obdobie asi nie, myslím si, že k tomu nikto z nás nemá chuť. Každý sa vyvýja a za tie roky sme si všetci našli svoju vlastnú cestu. Asi by sme sa už spolu necítili slobodní. Čas od času sa však stane, že sa niekde stretneme a zahráme si spolu na javisku nejakú pesničku a je to celkom zábava. Spoluprácu neodmietam, máme celkom dobré vzťahy. Páči sa mi na tom to, že chlapci sú spokojní s tým, čo robia a taktiež ja som spokojná s tým, čo robím. Fandíme si navzájom.



Psáno pro Music.box.sk 18.12.2000
Karol Gerba
Stránka s rozhovorem: http://music.box.sk/news.php3?id=2996
http://music.box.sk